Stal si sa dospelým?

  Čas detstva má veľký význam. Má to byť obdobie, v ktorom zažívame veľa radosti, smiechu a hlavne život bez starosti. 
  Čas dospievanie je zas obdobím, v ktorom by sme mali dozrieť, dorásť do dospelosti a prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia aj skutky.
  Dospelí plnia v tomto procese úlohu deťom v ich raste pomáhať a podporovať ich. Byť dospelý neznamená mať ,,18’’ rokov a mať myslenie ako dospelý človek, byť dospelým sa môže stať aj neplnoleté dieťa. Iste sa pýtate, že prečo? Ako je to možné? 

  Rodičia si väčšinou nevyberajú deti do roly dospeláka, ale zvyčajne preto, že ich k tomu donútila životná situácia. Často je spojená so stratou v rodine – so smrťou blízkeho človeka, s rozchodom rodičov, s alkoholizmom, či neverou jedného z rodičov... Nech je už príčina akákoľvek, dopad na dieťa je podobný. Buď sa cíti zodpovedné za niečo alebo neuspeje, prežíva pocit viny, či hanby ako napr. ,, ja za to nemôžem’’, ,, nezvládol som to, zlyhal som ’’ a pod. Niekedy zas deti poskytujú rodičovi moc vo forme ’’bútľavej vŕby’’, napr. ,, Povedz, pomôž mi, čo mám robiť? Mám sa s Tvojím otcom rozviesť? Už iba ty si moja jediná nádej. ’’ A tak sa dieťa dostáva do zvláštnej situácie. Má voľbu medzi otcom a mamou. Je to veľmi zložitá úloha, aby to dieťa zvládlo. Má rado predsa oboch rodičov, obaja ho vychovávajú a dávajú mu dostatok lásky. Keďže je rodič sám v hlbokom prežívaní žiaľu, nevie byť v tejto chvíli oporou pre dieťa. Ďieťa je odkázané samo na seba alebo na pomoc druhých. Tak isto potrebuje nevyhnutne podporu, najlepšie je to nejaký dospelý človek, ktorého má rado alebo osoba, ktorej dôveruje. Svet je zložitý a asi aj bude. Rozdiel medzi šťastne a nešťastne dospievaním človeka je len v tom, či mladý človek má pri sebe človeka, ktorý ho v ťažkých chvíľach nasmeruje, bude sa s ním smiať na hlúpostiach, čo povyvádzal, bude ho počúvať, bude tu vždy pre neho. Pravdupodiac žiaden rodič nie je ideálny. Má právo na chybné rozhodnutia i na omyly, ale nesie za nich zodpovednosť. Pravdou je aj to, že dôsledky niektorýc chýb nesiete aj vy. Myslím si, že to nie je fér. Keďže je to však realita, môžete z toho vyťažiť silu pre seba a pre rozhodnutie čo môžete urobiť vo svojom živote ináč. Chcem, aby ste vedeli, že nech sa deje čokoľvek, Vaši rodičia sa snažia byť rodičmi čo najlepšie ako vedia. Rodič Vám napĺňa tôžbu byť milovaný, prijímaný, túžbu patriť niekam. 

  Každému z Vás želám vnímavé srdce nejakého dospelého človeka a lásku Vašich najbližších.