Tak túto básničku som vytvorila v noci, keď mi bolo dosť oničom, bolo upršané počasie a moje oči boli zaslzené. V ten večer môžem ďakovať jedinému človiečikovi môjmu super kamošovi, bračekovi Maťkovi, že ma tými jeho povzbudzujúcimi sms rozveselil, dodal mi silu a napriek všetkému obetoval svoj spánok, aby rozčaril na mojej tvári úsmev. ĎAKUJEM TI MAŤKO!!!  
         

Plač

Plače. Nebo plače spolu so mnou,

plačem, lebo je to zlé so mnou.

Nevládzem už ďalej ísť,

nevládzem už nič obísť.

Ťažko na srdci mám,

no však žiaľ v ňom ukrývam.

Dosť nebo! Už stačí! Neroň slzy!

Zažen žiaľ, čo ťa v srdci mrzí.

Už dosť! Stačí!

Všetko sa rúti, všetko padá,

žiaľ zo srdca opadá.

Trápenie ničí srdce moje,

trápením ide môj život psychicky dole.

Usmej sa nebo na mňa,

lebo úsmevom sa naplní srdce v žiali moje.